Ustrice

Ustrice sú mäkkýše z mora, ktoré žijú zatvorené vo vlastnej schránke, a práve tá schránka ti povie všetko podstatné. Kupuj ich len živé a zavreté. Ak je ustrica pootvorená a na ťuknutie sa nezavrie, je mŕtva, a takú nejedz. Čerstvá ustrica vonia po mori, slane a čisto, nikdy nie rybinou. Ťažká v ruke, plná tekutiny vo vnútri, to je znak, že je v poriadku.

Niektorí hovoria, že ustrica sa musí podávať len so šampanským a citrónom, inak to nie je poriadne jedlo. Nie je to pravda! Ustrica sa dá aj zapiecť, aj obaliť v strúhanke a opražiť, a chuť mora v nej zostane, len sa zmení jej charakter, z jemnej slanosti na hlbšiu, pečenú vôňu. Poznáš to podľa kôrky: má byť zlatistá, pod zubami má zachrumkať a okraje ustrice sa začnú mierne krútiť. Práve vtedy ju treba stiahnuť z ohňa. Bežná chyba, ktorú robia aj skúsení kuchári doma, je ustricu pri tepelnej úprave prepiecť, vysušiť ju a zobrať jej práve tú šťavu, pre ktorú sa ju vôbec oplatí otvárať.