AI fotoCviklový hummus
Jednoduchý krémový hummus z cvikly, cíceru a tahini s citrónom a chrenom.
Označenia sa určujú automaticky na základe ingrediencií a môžu byť nesprávne. Ak je to pre vás dôležité, skontrolujte obal.
Suroviny
- 200 g Cvikla
- 1 konzerva Cícer umytý a odkvapkaný
- 1 PL Tahini
- 10 g Chren nadrobno nastrúhaný
- 0.5 ks Citrón
- 2 PL Citrónová šťava
- 2 strúčik Cesnak
- 1 ČL Rímsky kmín sušený
- 2 PL Olivový olej
- 1 ČL Soľ
- 1 ČL Čierne korenie čerstvo mleté
Postup
Cviklu očistite kefou a varte v šupke 30 minút
30 minZalejte cviklu studenou vodou
Nechajte ju trochu vychladnúť, ošúpte a nakrájajte na menšie kúsky
10 minRozmixujte cviklu, cícer, tahini, citrónovú šťavu, cesnak, rímsky kmín a chren v mixéri do krémovej konzistencie
3 minDochuťte citrónovou šťavou, soľou a korením, podľa chuti pridajte trochu olivového oleja na požadovanú konzistenciu
2 min
Cviklový hummus je v podstate klasický cícerový hummus, ktorému dáme do ruky lopatu a pošleme ho na záhradu – cvikla mu dá farbu, sladkosť a trochu zeminy, chren ho zobudí a citrón mu nedovolí zaspať do sladka. Celá vec sa rozhoduje v dvoch bodoch, nie v receptúre: ako uvaríte cviklu a ako dlho mixujete.
Cvikla sa varí v šupke zámerne – šupka je jej obal proti vode, bez neho vám väčšina farby a cukru odteká do hrnca a cvikla je vodová a bledá. Hotová je, keď nôž alebo špajdľa vojde do stredu bez odporu, ako do uvarenej zemiakovej buľvy – nie skôr, lebo polosyrová cvikla sa nedá rozmixovať na krém, ostanú v nej vlákna ako v starej kefe. Tridsať minút je len odhad, menšia cvikla je skôr, väčšia pokojne aj cez štyridsať.
Mixovanie je druhé miesto, kde sa rozhoduje chuť aj textúra. Mixujete dovtedy, kým masa nezačne byť lesklá a ťahavá, nie zrnitá ako mletý mak – to je znak, že tahini a olej sa spojili s cícerom a cviklou do emulzie, nie že sú len rozsekané na kúsky. Ak je to na vašom mixéri suché a sype sa to, nie je to chyba receptu, len si pridáte lyžicu-dve vody z cíceru alebo oleja, kým sa to nezačne točiť samo od seba.
Niekto povie, že hummus musí byť len z cíceru a cvikla je tam zbytočná „móda“. Nie je – cvikla v tejto krajine rastie lacno a dobre skoro celý rok, kým cícer je dovozový luxus, tak prečo nezriediť drahšiu vec lacnejšou a ešte z toho vyťažiť krajšiu farbu na stôl.
Cvikla nech je stredne veľká, pevná, bez vrások a mäkkých miest – vráskavá cvikla je stará a vysušená, bude vám chutiť drevnato aj po uvarení. Ak nemáte čerstvú, poslúži aj vopred uvarená cvikla z vákuového balenia, len pozor, tá je už niekedy prevarená a kyslastá, tak ju neriedte ďalšou citrónovou šťavou naslepo, najprv skúste chuť.
Cícer z konzervy je tu správna vec, nie skratka – varenie sušeného cíceru vám nedá nič navyše do tohto krému, len prácu a čakanie. Umyte ho poriadne pod tečúcou vodou, zbavíte sa tej škrobovitej penivej vody z konzervy, ktorá by inak robila hummus mazľavým a nepríjemne ťažkým na jazyku.
Tahini je sezamová pasta a dáva hummusu tú typickú hladkosť a orieškový podtón – nemá ju nahradiť arašidové maslo, to má úplne inú, sladšiu a výraznejšiu chuť, ktorá cviklu prekričí. Ak tahini nemáte poruke, lepšia núdzová náhrada je rozmixovaný opražený sezam s kvapkou oleja, nie orieškové maslo.
Chren dávajte čerstvo nastrúhaný, nie zo zaváraného pretlaku s octom – ten je už kyslý a slaný sám osebe a pokazí vám vyváženie soli a citróna, ktoré robíte na konci podľa chuti. Čerstvý chren naopak dodá tú štipľavosť, ktorá stúpa hore do nosa a cviklu zoberie z nudnej sladkosti.
Citrón potrebujete na dve veci – kôru nepíšete v recepte, ale šťavu z polovice citróna plus dve lyžice navyše dávate hlavne preto, že kyslosť je tu protiváha k sladkej cvikle a tukovej tahini; bez nej by bol krém ťažký a plochý. Pri dochucovaní na konci skúšajte po malých dávkach, kyslosť sa dá ľahko pridať, ale ťažko vziať späť.
Olivový olej na konci nepočítajte ako povinnú dávku, ale ako ovládač hustoty – pridávate ho, kým sa lyžica v hummuse nezačne pohybovať ľahko, ale krém stále stojí na nej, nestečie. Rímsky kmín sušený mlejte alebo kupujte čerstvo mletý, ak je starý a bez vône, cítite v hummuse len piesok, nie tú teplú korenistú stopu, ktorá sem patrí.
·