AI fotoKrémová polievka z cíceru po provensálsky
Jemná krémová polievka z cíceru s borákom, mrkvou, zemiakom a bylinkami, dochutená olivovým olejom.
Označenia sa určujú automaticky na základe ingrediencií a môžu byť nesprávne. Ak je to pre vás dôležité, skontrolujte obal.
Suroviny
- 500 g Cícer
- 150 g Borák
- 1 ks Mrkva
- 1 ks Zemiak
- 2 ks Jarná cibuľka
- 2 PL Bylinky nasekané
- 2 PL Olivový olej
- Soľ podľa chuti
- Čierne korenie podľa chuti
Postup
Cícer namočte na noc s bobkovým listom a morskými riasami kombu.
Cícer varte vo veľkom množstve vody približne 2 hodiny, soľ pridajte až na konci.
120 minJarnú cibuľku nakrájajte a opražte v hrnci na olivovom oleji.
3 minPridajte nakrájanú mrkvu a zemiak na kocky, opražte ešte niekoľko minút.
5 minPridajte uvarený cícer, dochuťte soľou, čiernym korením a bylinkami.
Prikryte pokrievkou a varte 35 minút.
35 minPridajte opláchnutý borák.
Premiešajte, chvíľu počkajte a odstavte hrnec z ohňa.
Polievku nechajte trochu vychladnúť, potom rozmixujte tyčovým mixérom do hladkej textúry.
Krémovú polievku podávajte teplú s krutónmi a olivovým olejom.
Krémová cíceráková polievka, provensálsky nádych vďaka borákovi a bylinkám. Je to vlastne obyčajná struková polievka, len dotiahnutá do hladkej hmoty mixérom – a práve tá hladkosť rozhoduje, či bude pôsobiť ako niečo sviatočné, alebo ako obyčajná lúpaná cícerová kaša. Cícer musí byť úplne mäkký skôr, než ho mixujete – ak je v strede ešte tvrdý, žiadny mixér vám to nezamaskuje, len dostanete krém s pieskom v ňom.
Celý mechanizmus je jednoduchý: najprv sa cícer varí osve dlho a pomaly, až sa zrnká rozpadávajú pri stlačení medzi prstami – to je skúška, nie hodinky. Soľ ide až na konci varu cíceru, lebo slaná voda spomaľuje mäknutie šupky a vy by ste čakali zbytočne dlho. Potom sa urobí základ zo zeleniny, cícer sa vráti do hrnca, dovarí s korením a bylinkami, a na záver sa pridá borák, ktorý sa len prehreje – nevaríte ho do vlákien, len mu dáte teplo, aby zmenil farbu a zmäkol listy, nič viac.
Niekto povie, že cícer z konzervy je to isté. Nie je – konzervový cícer je už mäkký, ale nemá tú jemne orieškovú chuť vody, v ktorej sa dlho varil s bobkovým listom a kombu, a tá voda je polovica chuti tejto polievky. Ak nemáte čas namáčať a variť 2 hodiny, konzerva poslúži v núdzi, len vedzte, že strácate.
Cícer je tu základ, nie doplnok – 500 g na 4 osoby je dosť, pretože sa z neho stane celá hmota polievky. Namáčanie na noc nie je zvyk predkov bez dôvodu: suché zrnko potrebuje čas, aby voda prenikla do stredu, inak vám bude vonku rozvarené a vo vnútri tvrdé ešte po dvoch hodinách varu. Bobkový list a kombu idú do vody s cícerom preto, že kombu obsahuje enzýmy, ktoré pomáhajú rozkladať tie ťažko stravitelné cukry v strukovinách – domáca kuchyňa to nevidí, len to pocíti žalúdok neskôr, takže ak kombu nemáte, aspoň bobkový list nevynechávajte, chuť to podrží.
Borák je zelenina, ktorú u nás bežne nekúpite – listy s miernou slanou, uhorkovou chuťou. Namiesto neho pokojne použite špenát alebo mangold, kritérium je jednoduché: list, ktorý zväčší objem a po prehriatí zmäkne bez toho, aby sa rozvaril na kašu skôr, než si to všimnete. Pridáva sa na úplný záver zámerne, aby si zachoval farbu a aspoň trochu štruktúry, hoci to aj tak celé skončí pod mixérom.
Mrkva a zemiak tu nie sú na chuť v prvom rade, ale na textúru – zemiakový škrob zahustí polievku a mrkva dodá sladkastý podklad, ktorý vyvažuje zemitosť cíceru. Mrkvu krájajte na menšie kocky, aby sa pri opražení s cibuľkou aspoň čiastočne zmäkla skôr, než pridáte cícer – inak budete čakať v hrnci dlhšie, než je treba.
Jarná cibuľka sa opraží ako prvá, na olivovom oleji, pri teple, pri ktorom počujete syčanie, ale cibuľka nehorí ani nečernie – ide o to, aby sa jej cukry trochu rozvinuli, nie spálili. Ak nemáte jarnú cibuľku, bežná cibuľa poslúži rovnako, len ju krájajte jemnejšie a dajte jej o minútu viac na panvici, pretože je tuhšia.
Bylinky nasekané na záver – tu platí, že čerstvé bylinky sa nevaria dlho, lebo teplo im berie vôňu, nie ju pridáva. Ak máte len sušené, dajte ich skôr, pri cícere, aby mali čas uvoľniť chuť do vody.
Mixovanie tyčovým mixérom robte až po miernom vychladnutí – nie z lenivosti, ale lebo horúca hmota pri mixovaní vo veľkej rýchlosti strieka a popáli, to je jediný dôvod, prečo čakať. Krutóny a kvapka olivového oleja navrchu nie sú ozdoba na oko, ale kontrast: niečo chrumkavé proti hladkej hmote, inak by bola polievka len jednotná kašovitá plocha bez žiadneho záchytného bodu pre jazyk.